Každý, kto má deti sa snaží vychovať ich najlepšie ako vie. Snaží sa dať im všetko čo potrebujú a viesť ich k tomu, aby z nich raz vyrástli slušní, odvážni, charakterní a úspešní ľudia, ktorí sa vo veľkom svete nestratia. Popri všetkých týchto vlastnostiach by sa slušnosť mala považovať za samozrejmosť, hoci nie vždy to tak je. Ale už od malička sa asi všetci stretávame s tým, že nás rodičia učia slušne pozdraviť, poprosiť a poďakovať.
Zázračné slová
„Ďakujem!, Prosím!, Dobrý deň! Dovidenia!“, to sú základné slová slušnosti, ktorými rodičia „komandujú“ svoje deti v snahe naučiť ich slušne sa správať. Pri každej návšteve sa treba slušne pozdraviť, keď niečo chcem, patrí sa to pekne si vypýtať a poprosiť a následne poďakovať. Je naozaj potrebné, aby každý slušný človek tieto jednoduché slová mal vryté do svojho slovníka a používal ich automaticky bez toho, aby o tom premýšľal, alebo sa do toho nebodaj nútil.
Je smutné, keď to tak nie je. Ale povedzme si pravdu, my dospelí by sme niekedy tiež potrebovali upozorniť prísnym hlasom alebo pohľadom od niekoho na to, aby sme tieto „slušné slová“ používali.
Deti sa učia napodobňovaním
Nie je nič nové na tom, že deti sa väčšinu vecí učia napodobňovaním dospelých. Či už ide o rozprávanie, chodenie a ďalšie úkony, ktoré každodenne sledujú na svojich rodičoch, všetko sa na nich postupne nabaľuje. Často si rodičia ani neuvedomujú, čo všetko ich dieťa odpozoruje a vlastným spôsobom sa snaží napodobniť. Podobne je to aj so slušnosťou voči svojmu okoliu. Ak si dáme ruku na srdce a zamyslíme sa, koľkokrát sme vstúpili do obchodu, čakárne u lekára či sme prišli medzi ľudí bez toho, aby sme pozdravili, alebo sme svoj pozdrav len potichu utrúsili popod nos…
Prečo potom od svojich detí chceme, aby nahlas pozdravili, keď to ani my sami nerobíme? Podobne je to i s prosbami či poďakovaním. Veľa vecí berieme ako samozrejmosť bez toho, aby sme prejavili aspoň malú dávku vďačnosti. Ale od svojich detí vyslovene chceme, aby za všetky maličkosti nahlas ďakovali a prosili. Je to len preto, aby všetci videli, ako dobre ich vychovávame alebo nám naozaj záleží na tom, aby z nich boli slušní ľudia?
Dobrý príklad je základ
Ak deťom nepôjdeme príkladom, skôr či neskôr nás odhalia, prestanú „zázračné slovíčka slušnosti“ používať aj ony a naša snaha bude vynaložená úplne zbytočne.