Sonda Schiaparelli bola spoločným dielom Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a ruskej agentúry Roskosmos, ktoré vytvorili projekt ExoMars. Sonda mala otestovať pristávacie zariadenie, ktoré plánovali využiť v druhej fáze projektu. Išlo o vstup do atmosféry, klesanie a samotné pristátie na povrchu. V roku 2020 chcú na Mars vyslať modul, ktorý bude pod povrchom Marsu hľadať dôkazy o živote na červenej planéte.
Po zrútení sa sondy Schiaparelli na povrch Marsu zriadili agentúry špeciálnu komisiu, ktorá mala za úlohu vyšetriť príčiny havárie. Komisia po dôkladnom vyšetrovaní prišla k záveru, že sonda nebola správne pripravená na pristátie. Komisia odhalila hneď niekoľko pochybení, ktorých by sa mala budúca misia vyvarovať.
Nešťastie sa začalo počas klesania v riedkej atmosfére Marsu, keď po vystrelení padáku zaznamenalo zariadenie nazývané inerciálna meracia jednotka (IMU – inertial measuement unit) rotačné akcelerácie sondy, ktoré boli väčšie ako tie, s ktorými počítali. To zapríčinilo komplikácie, pretože IMU zariadenie bolo náhle zahltené dátami, ktoré palubný počítač nedokázal vyhodnotiť. Softvér na navádzanie, navigáciu a kontrolu (GNC – guidance, navigation and control) chybne vyhodnotil situáciu a napriek tomu, že sonda stále klesala, vypočítal, že sonda sa nachádza len niekoľko metrov nad povrchom Marsu. Na základe chybných výpočtov sa pomocné rakety vypli a testovací modul bol zničený, pretože sa v rýchlosti 150 m/s roztrieštil o povrch Marsu. Komisia však verí, že pristátie mohlo byť stále pre sondu bezpečné napriek zlým prepočtom IMU, ak by iné kontrolné a vyvažujúce zariadenia boli v poriadku.
Na základe prepočtov vytvorila vyšetrovacia komisia zoznam pochybení, medzi ktoré patria:
· Nepostačujúci prepočet pristávacích manévrov
· Neadekvátne narábanie s dátami z IMU softvérom GNC
· Neadekvátny prístup členov tímu k detekovaným chybám
· Problémy s riadením dodávateľov
Spolu so zoznamom chýb, ktorých sa agentúry pri príprave dopustili, im komisia poskytla aj odporúčania na ich nápravu.