Oblasť riešenia nesplatených pohľadávok je pomerne náročnou a zaiste komplikovanou činnosťou, ktorá si vyžaduje komplexný právny rozhľad a skúsenosti. Nejeden podnikateľ sa ocitol v situácií, kedy reflektoval určité nezaplatené faktúry a dostal sa tak do obáv o ich splatenie zo strany dlžníka. Prirodzene, do zhoršenej finančnej situácie sa z času na čas môže dostať akýkoľvek subjekt, pričom v jeho záujme je predovšetkým budovať svoju spoločnosť a nie sa účelovo vyhýbať vyplateniu svojich záväzkov.
Na strane druhej, budovať však svoje podnikanie na dôvere v budúcich partnerov je pomerne riskantné. Nedostatočná obozretnosť môže poctivých podnikateľov dostať do nepriaznivých situácií. Práve i z toho dôvodu je potrebné pri uzatváraní obchodných vzťahov dbať na kvalitné zmluvné ošetrenie a pripraviť sa tak i na možnosť neplnenia záväzkov zo strany obchodných partnerov. Táto zásada násobne platí v prípade obchodných partnerov, s ktorými nemáte dlhodobé skúsenosti, prípadne nedisponujete s recenziami či profiláciou takýchto subjektov. Keďže v uvedených prípadoch nemáte dostatočné možnosti pre overenie platobnej disciplíny subjektu, je vhodné si zmluvný vzťah v určitom zmysle poistiť.
Na tieto účely existuje mnoho právnych inštitútov pre zabezpečenie pohľadávok, ktoré pozitívne ovplyvňujú obe zainteresované zmluvne strany, pričom veriteľom sú následné nápomocné najmä pri správe pohľadávok. Primárne je chránený veriteľ, ktorý má v prípade vzniku sporov či neplnenia záväzkov zo strany veriteľa posilnené hmotnoprávne a procesné postavenie pri vymáhaní pohľadávok. Na strane druhej zabezpečovacie prostriedky motivujú dlžníka k riadnemu hradeniu svojich záväzkov. Ako však tento inštitút funguje? Náhľadom do inštitútu zabezpečovacích prostriedkov je možné všimnúť si dve výrazné funkcie. Zabezpečovacie prostriedky majú v prvom rade preventívnu funkciu na základe toho, že z určitého pohľadu nútia dlžníka splatiť svoj záväzok riadne a včas. Pokiaľ však i táto forma motivácie nie je účinná, je následne uplatňovaná možnosť vedľajšieho zabezpečovacieho záväzku. Okrem uvedeného je však potrebné opomenúť i akcesorický charakter zabezpečenia, ktorý určuje, že vznik predmetného vedľajšieho záväzku môže nastať iba v prípade vzniku, existencie a trvania hlavného záväzku. Tento fakt tak chráni i subjekt dlžníka a nevytvára veriteľovi dvojnásobný nárok.
Pri konkretizácií jednotlivých zabezpečovacích prostriedkov sa odvíjame od občianskeho zákonníka, ktorý upravuje občianskoprávne prostriedky zabezpečenia záväzkov v ustanoveniach § 544 až 558 a zabezpečovacie prostriedky vecno-právnej povahy upravuje vo svojej druhej časti tretej hlavy – § 151a a násl. Na základe bližšieho náhľadu do uvedenej tematiky možno medzi zabezpečovacie prostriedky zaradiť záložné a zádržné právo, zmluvnú pokutu či ručenie, ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy, prevod práva, zábezpeku a uznanie dlhu. Je dôležité podotknúť, že uvedené prostriedky nie sú vyslovene jedinými zabezpečovacími prostriedkami a ich inú ako uvedenú formu môže určiť i vzájomná dohoda medzi veriteľom a dlžníkom. Avšak, takéto (iné) zabezpečenie záväzku nesmie byť akýmkoľvek spôsobom zakázané zákonom. V tomto prípade môžeme do okruhu zabezpečovacích prostriedkov zaradiť napríklad i bankovú záruku, zmenku, notársku zápisnicu či obdobné právne prostriedky, možností je tak viacero. Uplatnenie jednej z možnosti zabezpečovacích prostriedkov vzniká vo väčšine prípadov z titulu zmluvy, kde sú zainteresované všetky zmluvné strany, a teda veriteľ, dlžník a napríklad aj ručiteľ. Ďalej môže vzniknúť na základe jednostranného vyhlásenia zainteresovanej osoby – dlžníka, a teda vo forme uznania záväzku. V ostatných prípadoch vzniká zabezpečovací právny vzťah na základe zákona. V tomto ohľade môžeme uviesť napríklad zákonné záložné a zádržné právo.
Vo všeobecnosti je vhodné zabezpečiť svoju pohľadávku vždy a poistiť si tak budúce vymáhanie pohľadávok. Vzhľadom na to, že existuje viacero foriem zabezpečovacích prostriedkov, je pochopiteľne možné vyvodenie vhodnosti priradenia konkrétnych prostriedkov k určitým obchodným vzťahom. Všeobecne sa výber vhodného prostriedku určuje na základe platobnej disciplíny a celkovej bonity obchodného partnera, resp. dlžníka, avšak mieru zabezpečenia určuje predovšetkým výška záväzku, doba jeho splácania či druh predmetného záväzku. Preto sa napríklad v prípade nehnuteľností javí ako osvedčený zabezpečovací prostriedok záložné právo či banková záruka v prípade obchodných vzťahov. Vhodne priradený zabezpečovací prostriedok je následne výrazne nápomocný v prípade vymáhania pohľadávok. Avšak nesprávne formulovaný alebo so zákonom nezosúladený zabezpečovací prostriedok dokáže v konečnom dôsledku veriteľovi spôsobiť skôr škodu ako zvýšiť šance pri vymáhaní pohľadávky. Máme tým na mysli predovšetkým zmluvne pokuty, ktoré bývajú v mnohých prípadoch protispotrebiteľské či príliš vysoké.
I keď je zmluvná pokuta ako forma zábezpeky veľmi obľúbeným a využívaným prostriedkom, stále sa vyskytujú určité medzery, ktoré vymáhací proces značne komplikujú. Veriteľom preto odporúčame sa pri správe pohľadávok obrátiť na profesionálne právne služby, ideálne so zameraním na oblasť vymáhania pohľadávok. Je dôležité, aby odborník analyzoval pohľadávku a i v prípade zlého uplatnenia zabezpečovacieho prostriedku vyvodil najlepšiu možnosť pre dosiahnutie uspokojenia pohľadávky. V ďalšom prípade majú kvalitné vymáhacie spoločnosti rozsiahle skúseností, na základe čoho veriteľom odporučia vhodnú formu budúceho zabezpečovacieho prostriedku. Pokiaľ máte o profesionálnu konzultáciu záujem, kontaktujte spoločnosť Claims Collection s.r.o., ktorá je lídrom v oblasti vymáhania pohľadávok.
V súvislosti s uvedeným je vhodné uviesť i ďalšiu možnosť zabezpečenia záväzku, a to postúpením pohľadávky. Princíp spočíva v tom, že dlžník alebo tretia osoba postúpi veriteľovi svoju pohľadávku. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa pohľadávky, ktorá je však iba dočasná. Zánikom hlavného záväzku vzniká postupcovi právo domáhať sa spätného postúpenia pohľadávky. V inom slova zmysle môže obchodný partner zabezpečiť svoj záväzok vlastnou pohľadávkou a poskytnúť tak veriteľovi určitú formu zábezpeky. Tá je aktuálna v momente, kedy dlžník k určenému dátumu nesplní stanovené podmienky, na základe čoho veriteľ žiada priame plnenie od dlžníka pôvodného veriteľa.
Ako z obsahu vyššie vyplýva, možností zabezpečenia pohľadávok je mnoho a pri správnom uplatnení a formulovaní podkladov môžu byť veriteľom výrazne nápomocné. Ideálne je však poradiť sa s odborníkom. Pokiaľ vás možnosť zabezpečenia pohľadávky zaujala a doteraz ste ju nepoužívali, neváhajte kontaktovať právne oddelenie spoločnosti Claims Collection kedykoľvek.