V období, pri konci zlatých dvadsiatich rokoch v USA, sa z krásneho sna stala zrazu nočná mora. Začali tridsiate roky a s nimi i kríza, ktorá vznikla v dôsledku nadvýroby. V praxi to znamená, že bolo vyrobeného priveľa tovaru, do ktorého sa investoval nemalý kapitál, pričom bolo málo kupcov. Skrátka ľudia utrácali málo v porovnaní s tým, aké peniaze štát vrazil do výroby tovaru. A niekoho nútiť nasilu nakupovať sa predsa vymyká princípom demokracie v tom období. Spojené štáty teda prestali prosperovať a teda nemohli ďalej nikoho a nič financovať. To malo za následok krachy podnikov a teda i veľkú nezamestnanosť.
Ani takáto kríza sa však nedotkla dlhoročného bohatého klanu rodiny Rocekefellerovcov. Po smrti ich otca, v roku 1937 sa ako najschopnejší javil potomok Nelson. Tento si získal sympatie i samotného Roosvelta, s ktorým dokonca nadviazal spoločný business.
Už v rokoch Nového údelu , praotec Rockefeller „rozdal“ 500 000 000 dolárov v podobe nadácií pre pracujúcu a chudobnejšiu triedu. Tento skutok sa mu však oplatil veľkými úľavami na daniach a tieto nadácie nakoniec aj tak zarábali a praoteckovi vyniesli pekný balík ďalších peňazí pre seba a svoj klan.
V roku 1931 sa Rockefellerovci pustili do projektu stavby veľkého reprezentačného kultúrne centra, pričom očakávali zvýšenie svojho vplyvu na ľudí, ich rozum a srdce. Stavba projektu sa realizovala v meste New York. Stavbe a Rockefellerovcov sa opäť dostalo sympatie a samozrejme finančnej podpory zo strany prezidenta USA.
V roku 1941 však nastáva zložitejšia a nepríjemnejšia situácia. Japonský lietadlá a ponorky nečakane zaútočili na americký Pearl Harbor. Spojené štáty museli začať zbrojiť, dať dokopy skúsených vojenských technikov a samozrejme- peniaze. V tomto smere prišla zasa pomoc zo strany Nelsona Rockefellera, ktorý oplatil dávnejšie službičky. Vojsku USA napomáhal nemalými finančnými čiastkami. A tu je to spojenie businessmana s vládou a politikou. Je nepochopiteľné, ako jeden človek môže byť bohatší, než vláda Spojených štátov.