Na tému financie ma napadá jedna vec, ktorú som sa dávnejšie dočítal a odvtedy ju zo žiaľom nosím vo svojej hlave. Teraz sa o tú informáciu, moji milí čitatelia podelím.
• Povedzme si otvorene- v dnešnej spoločnosti vládne kapitalizmus. Cieľom tohto systému je súkromné vlastníctvo, lenže pre ľudí, ktorí ho potrebujú k plneniu svojej práce – ovládaniu, znechuteniu, ponižovaniu a zotročovaniu našej spoločnosti. Na tomto sú postavené financie kapitalistického štátu. Vysvetlím Vám to podrobnejšie. Napríklad financie takého Slovenska fungujú na tom, že tu zahraniční investori budujú svoje firmy, ktoré sú teda zároveň ich súkromných vlastníctvom. Slovenský štát za to dostane určitý finančný zisk, ktorý sa má minúť na rozvoj Slovenska, slovenskej spoločnosti. Výsledky však žiaľ nejako nevidíme. Vidíme len zahraničné fabriky a nadávajúcich, unavených spoluobčanov. Financie Slovenska stoja hlavne na tom zahraničnom investorovi a priemerný slovák má plniť úlohu v tomto fabrikovom priemysle.
• A teraz to podstatné – Spomedzi všetkých zamestnancov na Slovensku je 20 percent zamestnancov platených za pozíciu, ktorou dokážu „usmernovať“ našu spoločnosť. Títo zamestnanci plnia úlohy štátu. Majú za úlohu usmernovať našu spoločnosť, aby 80 percent zamestnaných muselo pracovať a nič viac. Vraj máme možnosť vybaviť si to a tamto, poberať vysoký dôchodok, alebo sa v našej slobodnej spoločnosti dostať na vrchol, rozhodovať a poberať vysoký plat. Môžeme! No len na papieri. Totižto tých 20 percent ľudí má za úlohu zamotať nás, znechutiť, alebo danú vec nevybaviť a zanechať v nás pocit, že to je naša vina.
Proste financie kapitalistických štátov sú postavené na tom, aby 80 percent zamestnaných tvrdo pracovalo za pomerne malý a nespravodlivý plat a aby nemohli o systéme a pomeroch rozhodovať. Síce nie 80, ale možno 60 percent zamestnaných pracuje ešte tvrdšie a za ešte menší plat – vo fabrikách zahraničných investorov.