Veľakrát som počul i čítal názor, že businessmanom, či podnikateľom sa môže stať každý, pokiaľ sa nebude báť a zvolí správny smer i postoj. Výstižnejšie povedané- Hľadieť na svet z nadhľadu. Oslobodiť sa od každodenného stereotypu, kedy sa automaticky všetkému prispôsobujeme a väzníme svoje myšlienky. Ale to neznamená, že nechať všetko tak a zlenivieť. Naopak!
• Pravidelne sa informovať o veciach a cenách na trhu, stave ekonomiky a zaujímať sa o názory analytikov. Tieto nadobudnuté informácie potom využiť vo svoj prospech. Pri tomto treba vynaložiť hlavne a predovšetkým snahu v podobe pravidelného rozmýšľania. S takýmto nápadom predsa nemôžeme prísť za 5 minút. Ak chce človek v tomto smere uspieť, musí prísť s niečím novým, prevratným a hlavne tým musí zaujať verejnosť. Takisto by mal mať pripravený plán, ako by pri patentovaní svojho výrobku na ňom zarobil, aby nakoniec neboli náklady väčšie, než zisk. Ale v takýchto prípadoch treba mnohokrát zariskovať, ale zasa nie bezhlavo. Mal by si túto vec premyslieť a pokiaľ si porovná, že náklady do tejto činnosti majú zmysel a možný uspokojivý finančný zisk, mal by to risknúť a veriť si.
Strašiakom konkrétne našej doby a krajiny sa stala úvaha, ktorá je určite na mieste:
Naša generácia pôjde do dôchodku vo veľmi vysokom veku, pričom samotná finančná výška dôchodku bude nedostačujúca. Ako sa mám na to pripraviť?
Môžem Vám poradiť, že pustiť sa do businessu je jedno z mála možných riešení. Ale na druhej strane chápem, že nie je jednoduché nechať všetko tak a prísť aj o príjem, ktorý momentálne máme. A veľa z nás si isto povie, že na business nemám povahu a ani zručnosti. Chápem Vás. Za túto zlú finančnú situáciu, hlavne čo sa týka dôchodkov môžu poslanci a politické strany, ktoré sa snažia spraviť pekné v očiach Eú, občas sa v parlamente opijú, medzi sebou pobijú a možno zlacnia o pár centíkov benzín, aby sme nefrflali.
Lenže na našu sociálnu situáciu, budúcnosť a svoj národ kašlú, pretože majú dôležitejšiu úlohu. Ostať pekný v očiach Eú a nahrabať si hlavne pre seba a možno niečo hodiť ostatným. Ale len to, čo zostane a aj to iba niekedy. Ďalej sú na vine zamestnanci v štátnych inštitúciách, ktorí nás navádzajú na slepú cestičku a nakoniec, v niektorých prípadoch zodpovedný vedúci v úlohe kápa. Pretože poznám prípad, kedy zahraničný investor mal záujem zvýšiť výplaty, no takýto kápo to odmietol, vraj zamestnanci dostávajú dosť.